See this text in
Územie dnešného juhozápadného Slovenska spolu s priľahlou časťou južnej Moravy a severnej časti Dolného Rakúska patrilo v dobe rímskej k širšiemu predpoliu noricko-panónskeho limitu. Z tohto dôvodu tu dochádzalo k intenzívnym kontaktom medzi Rimanmi a domácim obyvateľstvom - germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Tieto sa v druhej štvrtine 1. stor. po Kr. presídlili z oblasti Čiech bližšie k strednému Dunaju. Obojstranné rímsko-germánske vzťahy dokladajú nielen historické pramene, ale aj početné archeologické nálezy. Jedným z hodnotných nálezových súborov sú rímskoprovinciálne výrobky, ktorých výskyt severne od Dunaja výrazne ovplyvňovali najmä hospodárske, politické a kultúrne faktory. K tejto skupine nálezov patrí aj kvalitný stolový riad - terra sigillata, ktorá ako importovaná keramika bola pre svoje technické osobitosti a svoj vzhľad veľmi obľúbená aj mimo rímskych provincií.
Početné nálezy terry sigillaty a väčšina
ostatného rímskoprovinciálneho tovaru sa do barbarika dostávala prostredníctvom
rímsko-germánskych výmenno-obchodných vzťahov. Pri ich výrobe a transporte
cez hranice Rímskej ríše zohrávala dôležitú úlohu samotná produkcia a ponuka
hrnčiarskych dielní, intenzita a spôsob distribúcie, ako aj dopyt zo strany domáceho obyvateľstva. Sprostredkovanie
tohto hrnčiarskeho tovaru do priľahlej časti barbarika sa uskutočňovalo priamo
cez provincie Norikum a Panónia, konkrétne cez ich pohraničnú zónu. Je zrejmé,
že na prihraničnom i diaľkovom obchode sa významne podieľali aj vojenské pevnosti na
dunajskom limite. Z tohto hľadiska možno na prvom mieste uviesť Vindobonu,
Carnuntum a Brigetio (od čias markomanských vojen aj jeho predmostie v Iži-Leányvári),
ako aj Gerulatu a Solvu. Nálezové okolnosti a historické pramene svedčia aj o tom, že mnohé
predmety sa sem dostali ako dary, dávky, úplatky, korisť, žold, ale aj ako
súčasť výbavy rímskej armády. Z historického hľadiska treba uviesť, že terra
sigillata pomerne citlivo odzrkadľuje priebeh významných udalostí ako aj výraznejšie zmeny súvekého hospodárstva
a spoločnosti.
Najstaršie nálezy terry sigillaty
Väčšina terry sigillaty sa k Markomanom a Kvádom dostala zo západných provincií Rímskej ríše (z Galie, Germánie a Rétie). Bola vyrobená v hrnčiarskych centrách La Graufesenque, Banassac, Lezoux, Rheinzabern, Westerndorf a Pfaffenhofen. Vzťahy skúmaného germánskeho územia k Stredomoriu a k samotnej Itálii možno na základe terry sigillaty doložiť iba ojedinele, a to na začiatku doby rímskej. Hoci tieto nálezy sotva možno spájať s pravidelným prísunom hrnčiarskeho tovaru do stredodunajskej oblasti, ich výskyt zďaleka nie je bezvýznamný. Práve naopak, sú pozoruhodné nielen z archeologického, ale aj z historického hľadiska.
Ako
prvú
spomedzi nich možno uviesť včasnú terru sigillatu z Bratislavy-Devína (západné
Slovensko), ktorá je mimoriadne dôležitým a osobitým súborom nálezov na severných
hraniciach Panónie, v bezprostrednom predpolí Carnunta. V tejto súvislosti
treba zároveň zdôrazniť, že väčšina doterajších nálezov sa našla v neskorolaténskych objektoch
a vrstvách. Interpretovali sa preto ako rímska importovaná keramika v keltskom
prostredí, ktorá sa sem dostala počas krátkodobého pobytu Rimanov pri ústí
rieky Moravy do Dunaja. Išlo o historicky doložené vojenské ťaženie Tiberia proti markomanskému kráľovi
Marbodovi v roku 6 po Kr., keď bolo rímske vojsko sústredené v priestore
Carnunta. S touto významnou vojenskou udalosťou a rovnako aj s neskorolaténskym
osídlením sa spájajú aj fragmenty italskej terry sigillaty z keltského opida Staré Hradisko (stredná Morava).
Posledné výskumy na devínskom hradnom
vrchu priniesli nové výsledky, ktoré potvrdili prítomnosť italskej terry sigillaty
aj v kontexte rímskych stavieb z augustovského obdobia. Predpokladá sa, že
súvisia s včasnými stavebnými aktivitami Rimanov príp. so stopami včasnorímskej
remeselnej činnosti. Odkryté nálezy a nálezové okolnosti významnou mierou zmenili
doterajšie poznatky o osídlení tejto strategickej výšinnej polohy nad sútokom Dunaja a Moravy, na hlavnej trase Jantárovej cesty, okolo
prelomu letopočtov. Zásadne ovplyvnia aj doterajšiu interpretáciu vzťahov keltského
a rímskeho, príp. aj germánskeho elementu v tomto časovom úseku.
Včasné kontakty naddunajského barbarika
s Itáliou dokladá aj fragment italskej terry sigillaty s aplikovanou výzdobou
(tzv. terra sigillata tardopadana) z lokality Drösing-Huttmansdorf (severné
Dolné Rakúsko). Je datovaný do klaudiovského až domitianovského obdobia a predstavuje
najstarší exemplár z germánskeho náleziska na tomto území.
Rozmach prílevu terry sigillaty
Počiatky prílevu terry sigillaty na sever
od Dunaja na konci 1. a začiatku 2. stor. súviseli zrejme s presunom rímskeho
vojenského ťažiska z Porýnia na stredný Dunaj, s výstavbou limitu a so zmenou
politickej koncepcie cisára Domitiana vo vzťahu k “barbarským” kmeňom. Pre
túto historickú etapu je charakteristický výskyt juhogalskej terry sigillaty
(tovar z dielne La Graufesenque), ktorá sa do predpolia noricko-panónskeho
limitu dostávala vo flaviovskom až hadrianovskom období. Jej výskyt nemožno spájať
so systematickým importom, ale skôr s príležitostnými kontaktmi, ktoré umožňovala
prítomnosť rímskej armády v tomto priestore. Neskorá juhogalská (tovar z dielne
Banassac) a včasná stredogalská terra sigillata (tovar z dielne Lezoux) je severne od Dunaja
doložená v relatívne obmedzenom počte v hadrianovskom až antoninovskom období
(1. pol. 1. stor.).
Obdobie najväčšieho rozmachu výroby a
distribúcie terry sigillaty spadá do 2. pol. 2. až 1 pol. 3. stor. Dobre datovateľné
nálezy dokladajú ich obmedzený, ale neprerušený prílev na územie ležiace severne
od Dunaja aj počas markomanských vojen (tovar z dielní Lezoux a Rheinzabern).
Po ich ukončení, v neskoroantoninovskom období, možno pozorovať krátkodobú
stagnáciu kontaktov. Až všeobecná stabilizácia hospodárstva v období vlády
Severovcov priniesla so sebou aj oživenie obchodu. Svedčia o tom nálezy z poslednej
štvrtiny 2. a najmä z prvej tretiny 3. stor. (tovar z dielní Rheinzabern, Westerndorf
a Pfaffenhofen).
Germánske nájazdy na hornogermánsko-rétsky limes v roku 233 poznačili výrobu i rozvinuté obchodné vzťahy, čo viedlo na skúmanom území k poklesu a neskôr aj k úplnej absencii nálezov terry sigillaty. Ďalšie útoky na územie Impéria v r. 269/260 urýchlili úpadok a koniec masovej produkcie terry sigillaty. Germánske nepokoje na strednom Dunaji počas vlády cisára Galliena pravdepodobne zapríčinili, že už aj tak zdecimovaný import terry sigillaty do predpolia noricko-panónskeho limitu okolo polovice 50. rokov 3. stor. úplne zanikol.
Terra sigillata u Markomanov a Kvádov
Na skúmanom sídelnom území Markomanov a Kvádov (na dnešnom juhozápadnom Slovensku, južnej Morave a v severnom Dolnom Rakúsku) sa terra sigillata vyskytuje na rôznych náleziskách a v rôznych nálezových súvislostiach. Ich hlavnými typmi sú germánske náleziská (sídliská a pohrebiská príp. hroby) a tzv. rímske stanice alebo náleziská s rímskymi alebo na rímsky spôsob vybudovanými stavbami.
Terra sigillata z germánskych sídlisk
V
najväčšom počte sa terra sigilata našla v areáli štandardných germánskych
sídlisk. V rámci nej výrazne prevažuje tovar zo západných provincií (Lezoux,
Rheinzabern, Westerndorf). Typologicky tu jednoznačne prevládajú reliéfne
zdobené misky (Drag. 37) a z hladkých tvarov možno ako najobľúbenejšie uviesť
taniere (Drag. 18/31 und 32) a šálky (Drag. 33).
Prvý, ojedinelý prienik terry sigillaty
na germánske územie dokladajú juhogalské výrobky (La Graufesenque) z flaviovského
až hadrianovského obdobia (Bratislava-Devínska Nová Ves, Brno-Chrlice, Komořany,
Drösing-Huttmansdorf, Enzersfeld, Wollmannsberg-Waschberg). V obmedzenom počte
sa tu našla aj neskorojuhogalská terra sigillata z dielne Banassac (Branč,
Drösing-Huttmansdorf, Ringelsdorf-Neues Feld, Seebarn, Stillfried) a včasná stredogalská terra sigillata z Lezoux
(Bratislava-Devínska Nová Ves, Bratislava-Vajnory, Pobedim, Tvrdošovce, Uherský
Brod, Seebarn) z hadrianovského až antoninovského obdobia (1. pol. 2. stor.).
O pravidelnom príleve terry sigillaty svedčia nálezy z antoninovského až severovského
obdobia (2. pol. 2. až 1. pol. 3. stor.). V tom období sa na štandardné germánske
sídliská dostal prevažne tovar západorímskych hrnčiarskych dielní (Lezoux,
Rheinzabern a Westerndorf). Dobre datovateľné nálezy dokladajú ich prílev aj v období markomanských vojen
a najväčšiu intenzitu v období vlády Severovcov. Pravidelný prísun terry sigillaty
možno sledovať až do čias cisára Galliena.
Počet nálezov a nálezísk terry sigillaty svedčí o rozvinutých rímsko-germánskych vzťahoch. Najpočetnejšie súbory nálezov pochádzajú z germánskych sídlisk v Chotíne (v predpolí Brigetia a jeho predmostia v Iži) a v Pobedime (na strednom Považí). Z hľadiska kvantity sú významné aj skupiny nálezov napr. z lokalít Veľký Meder, Branč, Bíňa, Drnholec, Mušov-Na pískách, Uherský Brod, Vlčnov-Dolní Němčí. Sú zaiste dokladom určitého stupňa romanizácie, ktorej menej výrazné prejavy možno predpokladať aj medzi širšími vrstvami domáceho obyvateľstva.
Terra sigillata z germánskych hrobov
S pohrebným rítom miestneho obyvateľstva
sa spája menej početná skupina nálezov. Pochádza zo žiarových hrobov resp.
z areálov žiarových pohrebísk (Abrahám, Očkov, Sládkovičovo, Šaľa-Veča, Šitbořice),
z ojedinelého žiarového(?) hrobu (Borský Mikuláš-Borský Peter), z jedného kostrového
hrobu (Krakovany-Stráže) a z dvoch predpokladaných hrobových celkov (Bešeňov,
Závod). Na základe typologického vyhodnotenia sa tieto nálezy nevymykajú z
rámca terry sigillaty z germánskych sídlisk. Aj tu prevládajú reliéfne zdobené misky (Drag. 37) a medzi hladkými tvarmi taniere
(Drag. 18/31 und 32) a šálky (Drag. 33). V tomto prostredí sa doteraz vyskytli
výlučne výrobky z dielní Lezoux, Rheinzabern a Westerndorf, datované do antoninovského
až severovského obdobia (2. pol. 2. - 1. pol. 3. stor.).
Terra sigillata sa na pohrebiskách resp. v hroboch našla v troch rozdielnych podobách. Najčastejšie sa vyskytla v podobe zlomkov. S najväčšou pravdepodobnosťou ich možno považovať za tzv. cudzie črepy, ktoré pochádzajú z nádob rozbitých počas pohrebného obradu a následne uložených do urny. Iba v troch prípadoch sa zachovali celé misky terry sigillaty ako súčasť hrobovej výbavy, pričom iba jedna z nich bola použitá ako urna. Na základe nálezových okolností a sprievodných nálezov možno celé exempláre charakterizovať ako mimoriadny jav v skúmanom germánskom prostredí. Dovoľujú tiež predpokladať príslušnosť pochovaných osôb k výrazne vyššej vrstve domáceho obyvateľstva (tzv. kniežacie hroby - Očkov, Krakovany-Stráže, Borský Mikuláš-Borský Peter). Tento poznatok však nemožno zovšeobecňovať.
Uvedené zistenia dokladajú diferencované použitie terry sigillaty v pohrebnom ríte Markomanov a Kvádov. Okrem osobitostí pohrebných zvykov odzrkadľujú zrejme aj sociálne a spoločenské postavenie zosnulých. V prípade žiarového hrobu z Očkova možno predpokladať osobité mocenské resp. sociálne postavenie pochovanej ženy. Kostrový hrov z Krakovian-Stráží možno pravdepodobne spájať s germánskou rodovou a vojenskou aristrokraciou. V prípade porušeného hrobu z Borského Mikuláša-Borského Petra mohlo ísť buď o žiarový hrob provinciála alebo o germánsky kostrový hrob.
Terra sigillata z rímskych staníc
Tieto výnimočné sídliskové formy s rôznorodou
štruktúrou, funkciou a datovaním, s rímskou alebo na rímsky spôsob vybudovanou
architektúrou, majú v rámci germánskeho osídlenia osobitné postavenie. Na viacerých
z nich možno doložiť koexistenciu rímskeho a germánskeho elementu. Ich svojráznu
pozíciu v predpolí naddunajského limitu dokladá aj analýza terry sigillaty, ktorá bola komplexne spracovaná a publikovaná
iba v prípade nálezísk z dnešného juhozápadného Slovenska (Bratislava-Devín,
Bratislava-Dúbravka, Stupava a Cífer-Pác). Napriek tomu, že početné nálezy
z ich areálu taktiež pochádzajú zo západných provincií (Lezoux, Rheinzabern, Westerndorf a Pfaffenhofen),
určité typy terry sigillaty sa vyskytujú iba v tomto prostredí. Ide napr. o
italskú terru sigillatu z Bratislavy-Devína, ktorá svedčí o včasných kontaktoch
tohto územia s Rimanmi a so Stredomorím. Výnimočné sú aj fragmenty terry sigillaty z dielne Schwabmünchen,
ktoré patria k zriedkavým nálezom aj v samotnej Panónii. Spektrum hladkej terry
sigillaty je podobné ako na štandardných germánskych náleziskách, rozdielny
je iba sortiment najobľúbenejších tvarov. Pozostáva predovšetkým z tanierov (Drag. 18/31
a 32), pohárov (Drag. 54) a tzv. mortárií - trecích misiek (Drag. 43). Z chronologického
hľadiska väčšina nálezov pochádza z antoninovského až severovského obdobia
(2. pol. 2. až 1. pol. 3. stor.). Ich najintenzívnejší prílev spadá do obdobia vlády Severovcov,
predovšetkým do prvej tretiny 3. stor.
Rímske vplyvy na okrajové oblasti antického sveta
Typologická skladba nálezov na jednotlivých sídliskách, pohrebiskách, v objektoch, stavbách i hroboch zrejme tiež nie je náhodná. Dostupné údaje však neposkytujú žiadne bližšie interpretačné možnosti. Rovnako nemožno presne doložiť ani spôsob používania terry sigillaty v germánskom prostredí severne od Dunaja. Ich prevažujúci výskyt na sídliskách umožňuje azda predpokladať, že sa v domácnostiach miestneho obyvateľstva používala ako ozdobná príp. stolová keramika. V súvislosti s využitím terry sigillaty u Markomanov a Kvádov vyvstáva otázka, nakoľko a ako mohla rímskoprovinciálna importovaná keramika ovplyvniť ich pôvodné stravovacie zvyklosti a kultúru stolovania.
Susedstvo rímskych provincií Norika a Panónie, prítomnosť Rimanov na území Markomanov a Kvádov, mnohostranné rímsko-germánske vzťahy, mierová koexistencia týchto dvoch elementov, ale aj ich vojenské interakcie viedli k prehĺbeniu vplyvu antického sveta na vývoj germánskej spoločnosti. Uvedené faktory sa významnou mierou podieľali na dosiahnutí určitého stupňa romanizácie. Najvýraznejšie sa to prejavilo v prostredí prorímsky orientovaných germánskych kniežat. Toto zistenie možno pozorovať predovšetkým na architektúre ich rezidencií a zvlášť na inventári ich hrobov a sídiel.
Klára Kuzmová
Literaturverzeichnis
E. DROBERJAR 1991, Terra sigillata in Mähren. Funde aus germanischen Lokalitäten. Brno.
E. DROBERJAR 1995, Zur Frage der ältesten germanischen und römischen Siedlungsfunde in Mähren. In: Kelten, Germanen, Römer im Mitteldonaugebiet vom Ausklang der Latène-Zivilisation bis zum 2. Jh. Brno - Nitra, 21-37.
T. KOLNÍK 1984, Sigillata in germanischen Gräbern der ČSSR. In: Studien zur römischen Keramik. RCRF Acta 23-24. Kallmünz-Opf., 69-80.
K. KUZMOVÁ, P. Roth 1988, Terra sigilata v barbariku. Nálezy z germánskych sídlisk a pohrebísk na území Slovenska (Terra Sigillata im Barbaricum. Funde aus germanischen Siedlungen und Gräberfeldern aus dem Gebiet der Slowakei). Materialia Archaeologica Slovaca. Nitra.
K. KUZMOVÁ 1997, Terra Sigillata im Vorfeld des nordpannonischen Limes (Südwestslowakei). Nitra.
K. PIETA, V. PLACHÁ 1999, Die ersten Römer im nördlichen Mitteldonauraum im Lichte neuen Grabungen in Devín. In: Germanen beiderseits des spätantiken Limes. Spisy Arch. ústavu AV ČR Brno 14. Köln - Bonn, 179-205.
A. STUPPNER 1994, Zu den Auswirkungen der Markomannenkriege im niederösterreichischen Limesvorland. In: Markomannenkriege - Ursachen und Wirkungen. Brno, 285-298.
A. STUPPNER 1995, Einige Bemerkungen zu den frühkaiserzeitlichen, römisch-germanischen Handelsbeziehungen im nördlichen Niederösterreich. In: Kelten, Germanen, Römer im Mitteldonaugebiet vom Ausklang der Latène-Zivilisation bis zum 2. Jh. Brno - Nitra, 199-215.