oder 
Siehe diesen Text auf oder
Prevažná časť dnešnej Slovenskej republiky ležala v dobe rímskej za hranicami Rímskej ríše. Priamo k rímskemu územiu – k provincii Panónia – len jej veľmi malá časť na pravom brehu Dunaja, v predpolí dnešného hlavného mesta Bratislavy, s rímskym kastelom Geulata a jeho blízkym zázemím. Oblasť juhozápadného Slovenska sa však na Dunaji bezprostredne pripájala na severopanónske hranice a toto tesné susedstvo formovalo nielen samotnú hraničnú zónu, ale výrazne ovplyvnilo aj celkový vývoj v jej širokom predpolí.
V tomto priestore za limitom a v priľahlých oblastiach Dolného Rakúska a južnej Moravy vtedy sídlili germánske kmene Markomanov a Kvádov, s ktorými Rimania trvalo udržiavali zvlášť tesné a intenzívne vzťahy. V spolunažívaní týchto dvoch tak rozdielnych spoločensko-kultúrnych a hospodárskych systémov dlhší čas výrazne dominoval politický a kultúrny vplyv Rimanov. Hneď prvé kontakty znamenali priame zasahovanie do vnútorných mocensko-politických pomerov oboch germánskych kmeňov, čo napokon viedlo k ich vazalskej závislosti od Ríma.
Z takéhoto spôsobu spolunažívania však zjavne profitovali aj zadunajskí Germáni, najmä ich elitná vrchná vrstva. A neboli to len obvyklé dary pre spriatelených kmeňových vodcov, ktoré mali udržiavať ich prestíž v germánskej spoločnosti, a tým aj ich vazalský vzťah k Rímu, resp. bežná pohraničná výmena (obchod), z ktorého mohol pochádzať nápadný prílev rímskeho tovaru do tejto oblasti. Markomani a Kvádi k tomu evidentne (nepochybne) využívali výhodnú polohu ich kmeňových sídiel na trase dôležitej diaľkovej obchodnej spojnice (cesty) – Jantárovej cesty. Svedčí o tom trvalý a narastajúci prísun rímskeho tovaru, ktorý sa odzrkadľuje nielen v bohato vybavených hroboch, ale aj v početnom výskyte rímskych keramických, sklených a kovových výrobkov na germánskych sídliskách. Rímsky vplyv tak zasiahol nielen spoločenskú štruktúru, ale sčasti aj hospodársku sféru markomansko-kvádskej spoločnosti. Akulturačný proces tu teda dosiahol značný stupeň romanizácie.
Znateľný nárast obyvateľstva a nárast sily a moci zadunajských sa prejavil už koncom 1., ale najmä v 2. storočí v ich snahe vymaniť sa z vazalskej závislosti. V takých prípadoch museli Rimania siahnuť k vojenským prostriedkom a podniknúť trestné výpravy na germánske územie, aby obnovili svoju autoritu a mocenský vplyv v tejto hraničnej oblasti.
Ku krízovej situácii s vážnymi následkami na ďalší vývoj vzájomných vzťahov došlo za Marka Aurélia v čase najväčšej rímsko-germánskej konfrontácie na strednom Dunaji. Až obsadenie nepriateľského územia početnými rímskymi vojenskými jednotkami napokon zlomilo odpor Markomanov a Kvádov. Po skončení tzv. markomanských vojen sa síce zadunajskí Germáni znovu podriadili rímskej moci, ale onedlho potom postupne prevzali iniciatívu. Tak sa zmenila nielen mocesko-politická situácia, ale aj celkový charakter vzájomných rímsko-germánskych vzťahov. Na území juhozápadného Slovenska sa vtedy stretávame aj s úplne ojedinelým fenoménom a síce s rímskymi, resp. podľa rímskych vzorov postavenými architektúrami v germánskom prostredí.
S vybranými aspektami tohto vývoja sa možno oboznámiť na webovej stránke “Transformation” v rámci tematického okruhu “Barbaricum” (Transformácia na území severne od hraníc Norika a Pannonie Superior).