Germánske birituálne pohrebisko v Abraháme

See this text in or

 

Nálezisko leží na juhozápadnom Slovensku na okraji úrodnej Trnavskej pahorkatiny severozápadne od intravilánu obce Abrahám. Pohrebisko sa rozkladalo v južnej časti terénnej vlny tiahnúcej sa v smere V-Z (dlhej asi 160 m a širokej 50-75 m, s najvyšším bodom 127 m n. v.), ohraničenej na východe potokom Gidra. Plocha pohrebiska bola od neskorého stredoveku poľnohospodársky obrábaná. Na hrebeni terénnej vlny, kde trvale dochádzalo v dôsledku kultivácie pôdy, ale aj prirodzenou cestou k znižovaniu terénu, hrúbka humusovej vrstvy obnášala iba 15-20 cm, v nižšie položených partiách 20-40 cm.

V rokoch 1966-1968 tu bolo na ploche 11440 m2 odkrytých celkom 231 germánskych hrobov z doby rímskej, z toho 219 žiarových a 12 kostrových. Hustota hrobov bola nerovnomerná, jednak výsledkom intenzívnejšieho pochovávania v určitých častiach pohrebiska (pravdepodobne rodovo spríbuznených skupín), jednak v dôsledku rozrušovania plytších hrobov (najmä na hrebeni terénnej vlny – t. j. v strednej zóne) kultiváciou pôdy. Značné percento plytšie uložených hrobov (najmä v najvyšších partiách lokality) bolo porušené hlbokou orbou. Časť hrobov z doby rímskej bola porušená alebo zničená aj kostrovými hrobmi z doby sťahovania národov a stredoveku. Možno sa domnievať, že zistené hroby z doby rímskej nepredstavujú ani polovicu ich pôvodného počtu, ktorý mohol presahovať číslo 500. V kategórii žiarových hrobov mali absolútnu prevahu hroby urnové (183=79,3%), iba v 36 hroboch (15,5%) boli nedohorené kostičky uložené v jamke, pôvodne azda v nejakom obale z organickej hmoty. Kostrové hroby zo staršej doby rímskej (neprekračujú rámec 1. stor. po Kr.) sa nachádzali v strede východnej časti plochy pohrebiska, v zóne, kde sa neskôr koncentrovali hroby z doby sťahovania národov a stredoveku.

Datovanie pohrebiska. Najstarší horizont (Eggersov stupeň B1, t.j. obdobie Augustus-Tiberius), zastúpený ako v žiarových, tak i v kostrových hroboch datuje výskyt výrazne členených spôn formy Almgren 67 a 68, niektoré typy spôn s očkami (Almgren 45), bronzové kovania noricko-panónskych opaskových garnitúr a včasnogermánska keramika. Importy bronzových nádob (napr. naberačková súprava s palicovitou rukoväťou, variant formy Eggers 162 – hrob 121), keramický glazovaný skyphos s vegetabilnym dekorom (hrob 16) datujú hroby do staršej fázy Eggersovho stupňa B2, t. j. obdobie Claudius-Domitianus). V priebehu mladšej fázy Eggersovho stupňa B2 a B2/C1 (t. j. v 1. pol. 2. stor., obdobie Trajanus-Hadrianus a Antoninus Pius–Markomanské vojny) sa už neobjavuje inhumačný spôsob pochovávania. V inventári mladších hrobov sa postupne začali objavovať aj cudzorodé germánske elementy (keramika, zbrane a výstroj, spony Almgrenovej skupiny V, najmä spony s tzv. valcovitou hlavicou). Tieto svedčia o prieniku určitých prvkov przeworskej kultúry v období pred a počas germánsko-sarmatských, t. j. markomanských vojen. Hroby s cudzorodými prvkami sa koncentrovali najmä v strednom pásme západnej časti pohrebiska. Hroby z mladšej doby rímskej (stupne C1-C3) sú na pohrebisku zastúpené v menšom počte a sústreďujú sa vo východnej časti náleziska. Nemožno vylúčiť, že v období Severovcov sa na pohrebisku prechodne nepochovávalo.

Najintenzívnejší výskyt importovaných rímskych predmetov sa viaže k hrobom z počiatočného štádia pochovávania na pohrebisku. Možno predpokladať, že vznik pohrebiska možno klásť do súvisu s posunmi Germánov (Kvádov) a existenciou Vanniovho kráľovstva, v r. 20-50 pred Kr. Obzvlášť pozoruhodný je výskyt importov kovových súčastí noricko-panónskych opaskov. V Abraháme sa našli v hroboch č. 2, 26, 100, 166, najmä v podobe prelamovaných pásových zápon (Typ Garbsch B1b), loďkovitých kovaní (typ Garbsch Ka), profilovaných nákončí (Typ Garbsch R2) a klobúčikových nitov.

Najreprezentatívnejší súbor tohto druhu obsahoval urnový hrob č. 100. V starobylej keramickej urne vychádzajúcej formou ešte z laténskych tradícií bol pár očkovitých spôn (Typ Almgren 45) a kompletná garnitúra kovaní noricko-panónskeho opaska (Garbsch Typ E3a, Typ G2d, Typ B1h, Typ B1b, Typ R1, Typ Ka). Spoluvýskyt germánskych a provincionálnych noricko-panónskych predmetov v hrobe (pravdepodobne ženskom) nabáda k úvahe o prechodnom pobyte vyhnanej Marobudovej a Katvaldovej družiny na území Norika. Nález glazovaného skyphosu s vegetabilným dekorom a bronzovým skalpelom v hrobe č. 14 zasa poukazuje na živé kontakty so severoitalským prostredím. (Abb. 5 u. 6)

Titus Kolník (SNM)

Literatúra:

Kolník, T.: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. Bratislava 1980, 13-90, Taf. I-LXIX.

Kolník, T.: Anfänge der germanischen Besiedlung in der Südwestslowakei und das Regnum Vannianum. In: Symposium Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, 143-171.