or 
Pri prielome Dunaja cez posledné karpatské výbežky sa nad jeho sútokom s Moravou pri Devíne týči skalné bralo. Pred príchodom Rimanov sa tu v priestore tzv. Uhorskej brány, kde sa križovali trasy dvoch významných diaľkových komunikácií - Podunajskej a Jantárovej cesty, nachádzalo neskorolaténske opevnené sídlisko. Spolu s Braunsbergom v Hainburgu an der Donau a Bratislavou tvorilo trojicu oppidálnych stredísk keltských Bójov. Toto pôvodne jednotné keltské územie po oboch brehoch Dunaja narušila v štyridsiatych rokoch posledného storočia starého letopočtu dácka invázia, ktorá však po smrti dáckeho vládcu Burebistu stratila na intenzite. Zvyšky keltského obyvateľstva sa potom zrejme dostali do sféry vplyvu Norického kráľovstva.
Strategická poloha devínskeho brala potom
zohrala významnú rolu už pri prvej expanzii Rimanov do strednej Európy. Doklady
najstaršej rímskej stavebnej činnosti na skalnej vyvýšenine pochádzajú z obdobia vlády cisára Augusta. Na severnej terase tzv. stredného hradu sa našli
mocné laténske vrstvy z druhej polovice 1.storočia pred Kr. s pozostatkami
kovolejárskej a kovotepeckej výroby i s dokladmi obchodnej činnosti včítane mincí a antických importovaných tovarov.
Neskorolaténske vrstvy v tomto mieste prekrývali požiarom zničené časti provizórnych obydlí s hlinenými
podlahami a prútenými stenami vymazanými hlinou, v ktorých sa našli výlučne
rímske nálezy z neskoroaugustovskej doby. V nálezoch prevládala jemná stolová
keramika, medzi ktorou vyniká na stredodunajské pomery unikátna kolekcia tanierov,
pohárov a kalichov severoitalskej terry sigillaty so signatúrami viacerých
výrobcov, ale našli sa aj hlinené lampy a rôzne typy džbánov. Okrem keramiky
sú v nálezoch zastúpené i spony, zlomky vojenského výstroja, zbrane, nástroje a medené asy cisára Augusta
. Dva horizonty hlinených podláh barakov z augustovského obdobia prekrývali štvorcový pôdorys stavby z veľkých nasucho kladených kvádrov z neopracovaného lomového kameňa, ktoré bezpochyby tvorili základy viacpodlažnej
drevenej veže. Aj keď boli tieto stavby silne porušené, zo stratigrafickej
situácie jasne vyplýva, že včasnorímska okupácia devínskeho návršia nebola
jednorazová záležitosť a v krátkom úseku približne medzi posledným desaťročím starého letopočtu a prvými
dvomi decéniami po Kr. tu došlo k opakovaným stavebným aktivitám.
Pre ich interpretáciu majú význam dve skupiny nálezov. Na prvom mieste sú to militáriá (ploché, kónické a trojboké hroty šípov, pracky z panciera i opaskov a stanový kolík), ktoré sú dokladmi prítomnosti vojenskej zložky. Podľa svedectva Veleia Patercula s najväčšou pravdepodobnosťou bezprostredne súvisia s Tiberiovou výpravou proti markomanskému kráľovi Marobudovi v roku 6 po Kr. Iné predmety (odlievacie tégliky, bronzové zliatky a polotovary, závažia, miska z váh, surový jantár) súvisia s výrobnou a obchodnou činnosťou. Sú zrejme dokladom toho, že snáď už pred príchodom vojenských jednotiek alebo spolu s nimi sem prišli aj skupiny negociátorov, remeselníkov a obchodníkov, ktorí tu potom vyvíjali svoju činnosť. Uvedené nálezy definitívne potvrdili rímska prítomnosť severne od Dunaja v dobe okupácie Panónie a vzniku hranice Impéria na tomto toku.
Devín zrejme zohrával významnú úlohu aj v nasledujúcom období, kedy ako prirodzené predmostie slúžil na zabezpečovanie rímskych záujmov za Dunajom, či už ako východisková základňa obchodných ciest alebo vojenských výprav do barbarika. Z nasledujúcich dvoch storočí zatiaľ chýbajú priame doklady o ďalšom pobyte Rimanov, hoci je málo pravdepodobné, žeby túto kľúčovú polohu v predpolí Carnunta nevyužili v dobe markomanských vojen.
Ďalšie fragmentárne zachované rímske architektúry
pochádzajú až zo začiatku 3. storočia. V blízkosti vstupnej západnej hradnej
brány sa odkryli silne porušené zvyšky múrov a maltovej dlážky obdĺžnikovej stavby II o rozmeroch približne 5,5 x 7,5 m, so stopami po zvislých drevených stĺpoch v rohoch.
Jej podlaha prekrývala časť nárožia základov staršej stavby z malých lomových
kameňov. V blízkosti sa ešte odkryla časť kanála z nasucho kladených lomových kameňov, prekrytého kamennými platňami a fragment základov ďalšej stavby.
Podstatne lepšie sa zachovali múry rímskej stavby I. vybudovanej na severnej terase sedla devínskeho návršia. Jej základové murivo hrubé 45 cm bolo postavené z lomového kameňa spájaného vápennou maltou. Pôvodne mala zrejme obdĺžnikový pôdorys, členený priečkami na štyri, prípadne i viac priestorov. Jej jadro a stavebne najstaršiu časť s hlbšími základmi predstavuje juhovýchodný blok s dvomi miestnosťami. Z nich priestor A má polkruhovitú apsidu a v severozápadnej časti obdĺžnikovitý, pôvodne asi zaklenutý výklenok s kvádrovanými rohmi a s rozšírenými základmi. V druhej etape sa dostavali ďalšie miestnosti C, D a v severnom rohu, zničenom novovekou priekopou, sa pravdepodobne nachádzal ešte jeden priestor. Staršie maltové podlahy sa nezachovali, v apside bola nová podlaha vyložená z nepravidelne lámaných kamenných platní. Doklady teplovzdušného vykurovania sa nenašli. V jej bezprostrednom okolí sa okrem štrkovej terénnej úpravy nezistili žiadne ďalšie rímske stavebné zvyšky. V zásype a na okolí sa našli nepočetné nálezy, ktoré pochádzajú z viacerých časových období. Z 2. - 3. storočia sú to črepy panónskej keramiky, zlomok stredogalskej terry sigillaty, tehly s kolkami X. légie a XVIII. kohorty dobrovoľníkov, množstvo kováčskej trosky a početné klince z vojenskej obuvi. Podľa kvalitného muriva i nájdených drobných predmetov možno počítať s jej vybudovaním niekedy v období vlády Severovcov začiatkom 3.storočia. Ďalšie nálezy svedčia o jej prestavbe a využívaní aj v 4.storočí (tehly s kolkami skupiny OFARN a ďalšie nálezy).
Funkcia tejto stavby zostáva nejasná. Pôvodne snáď slúžila na vojenské účely. Poukazuje na to jej situovanie v exponovanej polohe na vyrovnanej terase hrebeňa devínskeho návršia s výhľadom na sever. V priebehu doby sa však jej využitie mohlo zmeniť, ako to naznačujú aj stopy prestavieb.
Karol Pieta
PLACHÁ, V./PIETA, K. 1986: Römerzeitliche Besiedlung von Bratislava-Devín. Archeologické Rozhledy 38, 339-357.
PIETA, K./PLACHÁ, V. 1999: Die ersten Römer im nördlichen Mitteldonauraum im Lichte neuen Grabungen in Devín. In: Germanen beiderseits des spätantiken Limes. Spisy Arch. Ústavu AV ČR Brno 14, Köln-Brno, 179-205.