Rímsko-germánska vidiecka usadlosť "typu Villa Rustica" v Bratislave-Dúbravke

Siehe diesen Text auf oder

Len 4 km od križovatky dvoch transeurópskych obchodných ciest - Jantárovej a Podunajskej, na sútoku Dunaja s Moravou, sa nachádza v Bratislave-Dúbravke (200 m.n.m) jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít stredného Podunajska. Nálezisko je situované v kotlinke vytvorenej zalesnenými svahmi výbežkov Malých Karpát. Kotlina je otvorená len smerom na sever a severozápad a tak poskytuje ochranu pred vetrami dujúcimi cez Bratislavskú Bránu. Lokalitu z južnej a východnej strany obteká potok. Približne v strede kotliny sa nachádza rákosím zarastená depresia, možno v minulosti využívaná ako jazierko. V južnej časti kotliny vyviera silný prameň - výdatný zdroj pitnej vody. Dostatok vody, ornej pôdy, blízky les - zdroj dreva a pasienky oddávna poskytovali mimoriadne výhodné podmienky pre život. Osídlenie lokality je doložené s prestávkami od konca staršej kamennej doby (cca 10 000 - 8 000 pred Kr.) po stredovek (13.stor. po Kr.).

Krátko po zlome letopočtu prichádzajú do priestoru Bratislavskej Brány germánske kmene ktoré asimilovali zvyšky Keltov. Začína rímska doba a Germáni tu sídlili nepretržite od 1. po zač.5.stor. po Kr., osídlenie z doby rímskej v Bratislave-Dúbravke spadá do troch hlavných časových fáz (1., 3. a 4.stor.)

Počas prvej časovej fázy na sídlisku zo staršej rímskej doby (2.pol. 1.storočia) za obydlia slúžili čiastočne zahĺbené polozemnice s dvoj- alebo šesťkolovou konštrukciou. Ich steny boli vypletané tenšími konármi a omazané resp. obhádzané hlinou, na strechy boli použité zviazané steblá rákosia alebo slamy. Súčasťou osady z 1.storočia bola aj železiarska dielňa na tavenie rudy.

Počas výskumu bola preskúmaná najlepšie a najcelistvejšie zachovaná rímska architektúra na Slovensku. Základy stavby spolu s časťou nadzákladového muriva dosahujú až 150 cm a tvoria pôdorys o rozmeroch cca 13 x 11 m. K stavbe sa z troch strán pripájajú tri polkruhové apsidy rozličnej veľkosti. Základové murivo o hrúbke 56-62 cm bolo budované na rímsky spôsob z troch vrstiev šikmo ukladaného lomového kameňa (opus spicatum), každá o hrúbke jednej rímskej stopy. Ako spojivo slúžila kvalitná rímska malta. Podľa analógií z územia rímskych provincií sa stavba dá interpretovať ako vyprojektovaný a v základoch postavený rímsky kúpeľ okružného typu bežný v mladšej dobe rímskej. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu; dva priľahlé štvoruholníkové priestory na teplý a horúci vzduch; priestor v tvare L slúžil ako šatňa alebo prezliekáreň.

V zásype kúpeľa sa popri stavebnom kameni zo zrútených stien a úlomkoch viacfarebnej omietky, nachádzali tisícky fragmentov rímskej strešnej krytiny (teguly - škridlice a imbrexy - korýtka). Strešná krytina bola dovezená zo súkromnej dielne v Panónii, najskôr z Carnunta alebo Vindobony (Viedne). Odtiaľ pochádzajú aj analógie k dvom zatiaľ známym kolkovaným tegulám z areálu stavby s menami výrobcov: SEP(timii) VITa(lis) a CENT KARVS. Zaujímavým zistením bolo, že v architektúre chýba podpodlažné vykurovanie tepidaria a caldaria, ktoré bolo bežné v kúpeľoch v rímskych provinciách. Rímsky architekt zmenil pôvodný projekt a upravil stavbu na unikátny obytný objekt s prevádzkovaním len studeného kúpeľa. Z interiéru architektúry pochádzajú početné nálezy: rímska keramika, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, zlomky vínneho pohára z Trieru (Augusta Treverorum), mince cisárov Alexandra Severa (222-235) až Galliena (253-268) a i.

Podobné stavby, ktoré slúžili v provinciách ako kúpeľ, boli na rímskom vidieku súčasťou civilných usadlostí typu "villa rustica". Tieto rímske vidiecke usadlosti o rozsahu niekoľkých hektárov boli produktívne samostatné jednotky. Ich súčasťou popri kúpeli boli zvyčajne aj sídlo hospodára, svätyňa, hospodárske stavby a i.

Mimoriadny význam architektúry - kúpeľa nespočíva však len v jej nezvyčajne dobrej zachovalosti ale predovšetkým v jej kultúrno - historických súvislostiach. Takmer celé územie Slovenska s výnimkou malého územia zadunajskej časti Bratislavy (Gerulata-Rusovce) ležalo už za pevnými hranicami Rímskej ríše (Limes Romanus). Rimania si pravdepodobne v čase nebývalej hospodárskej prosperity Panónie za Severovcov (Septimius Severus bol roku 193 po Kr. vyhlásený v Carnunte za cisára) uvedomili nutnosť zabezpečenia dostatku potravín pre centrum Hornej Panónie-Carnuntum. To bolo hlavným dôvodom plánovaného využitia predpolia rímskej hranice pre poľnohospodárske účely. V Bratislave-Dúbravke vzdialenej len cca 5 km od Carnunta boli veľmi vhodné podmienky pre vznik usadlosti typu "villa rustica". Pravdepodobne tu usadlosť spomenutého typu vznikla v priebehu 1.tretiny 3.storočia. Popri architektúre kúpeľa to dokladajú aj zvyšky 80 m východne od kúpeľa preskúmanej rímskej halovej stavby o pôdoryse cca 14x12 m. Jej strecha bola podobne ako u kúpeľa budovaná z rímskych tegúl a imbrexov, čo dokladajú ich fragmenty v zásype mohutných kolových jám o priemere cca 1 m. K datovaniu kolovej stavby do 3.stor. sa prihovára minca Alexandra Severa (222-235 po Kr.) a terra sigillata. Stavba slúžila pravdepodobne na hospodárske účely, možno ako sklad obilia. V 2. tretine 3.stor. dochádza v nekľudnej ére nástupu vojenských cisárov k zhoršeniu rímsko-germánskych vzťahov a pravdepodobne krátko nato k zániku usadlosti. Zatiaľ nevyriešenou otázkou ostáva kto vidiecku usadlosť nechal vybudovať. Je možné, že to nebol Riman, ale rímsky veterán germánskeho pôvodu ktorý pôvodne pochádzal z územia za limitom, a po skončení aktívnej vojenskej služby sa vrátil do svojej pôvodnej vlasti aby tu vybudoval vidiecku usadlosť podľa rímskej vzoru.

Kristian Elschek

Literatúra:

Elschek, K.: Die germanische Besiedlung von Bratislava-Dúbravka während der älteren römischen Kaiserzeit. In: Kelten-Germanen und Römer im Mitteldonaugebiet. Brno-Nitra 1995, 39-52

Elschek, K.: Römisch-germanische villae rusticae im Limesvorfeld von Carnuntum? Ergebnisse systematischer Grabung und Prospektion. In: Roman Frontier Studies 1995. Oxbow Monograph 91. Oxford 1997, 225-232

Elschek, K.: Eine Eisenverhüttungswerkstatt der älteren römischen Kaiserzeit aus Bratislava-Dúbravka. In: Metallgewinnung und -Verarbeitung in der Antike (Schwerpunkt Eisen). Nitra 2000, 33-46