Germánske žiarové pohrebisko v Kostolnej pri Dunaji

See this text in or

Odkryté hroby predstavujú nepochybne iba menšiu časť pôvodného počtu. Obrábanie pôdy od stredoveku a najmä hlboká orba v polovici 20. stor. zapríčinili rozrušenie značného počtu plytších hrobov. Podľa celkovej plochy pohrebiska možno odhadovať, že pôvodný počet sa pohyboval v rozpätí 200-300 hrobov. Zozbierané nálezy nepoškodených bronzových nádob z plochy pohrebiska dovoľujú predpokladať, že pôvodne sa tu mohlo nachádzať aj niekoľko kostrových hrobov z 1. stor.

Pre datovanie pohrebiska popri chronologicky veľmi citlivých spínadlách najdôležitejšiu nálezovú skupinu tvoria importy rímskych bronzových nádob a keramiky. Zlomky bronzových nádob sa našli v 36 hroboch (54%); v niekoľkých hroboch boli zastúpené viaceré nádoby (napr. v hrobe č. 5 - 4 exempláre, v hrobe č. 10 - 6 exemplárov, v hrobe č. 25 - 6 exemplárov, v hrobe č. 35 - 4 exempláre). Najfrekventovanejšie sú zlomky cedníkových garnitúr (17 hrobov – 25,5 %), celá garnitúra sa vyskytla 5-krát. Typ s tzv. veslovitou rukoväťou (typ Eggers 159 a 160) je zastúpený 7-krát, typ s palicovitým držadlom (typ Eggers 160 a 162) 4-krát, neurčené typy 6-krát. Kotlík typu Eggers 8 bol v hrobe 35 použitý ako urna. Za urnu slúžilo aj vedro Eggers 39 v hrobe 27. Vedrá, resp. ich zlomky sa našli spolu v 18-tich hroboch. Väčšina z nich patrila typu Eggers 39 alebo 40. Typ Eggers 42 bol zastúpený v dvoch hroboch.

Panvice boli dané do hrobu v 15-tich prípadoch (22,5 %). Z toho typ Eggers 137 sa vyskytol 3-krát, typ Eggers 138 1-krát, Eggers 140 bol zastúpený 7-krát, neurčiteľný tvar 6-krát. V hrobe č. 24 sa našli zlomky dvoch panvíc typu Eggers 140, v hrobe č. 25 dokonca zlomky troch nádob tohto typu, z toho dvoch tvaru Eggers 140 a jednej Eggers 138. Fragmenty panvice typu Eggers 92 alebo 94 sú doložené v dvoch prípadoch (hrob č. 35 a 63). V hrobe č. 10 sa našla bronzová obetná miska – patera typ Eggers 155 s ukončením držadla vo forme hlavičky leva.

Na základe nálezu veľkých zliatkov skla možno v štyroch hroboch predpokladať aj výskyt sklených nádob, s najväčšou pravdepodobnosťou rebrovaných misiek typu Eggers 182 alebo 183.

Uvedené importy bronzových nádob i nálezy zvyškov sklenených nádob umožňujú datovanie pohrebiska do Eggersovho stupňa B1 a čiastočne B2, teda do doby vyplňujúcej zhruba 1. stor. a 1. polovicu 2. stor. po Kr. Medzi nálezmi importovanej keramiky vyskytujúcimi sa v hroboch č. 9, 10, 31, 36 a 46 sa obzvlášť vynímajú dva pôvodne zeleno glazované skyphosy zdobené vegetabilným ornamentom - motívom dubovej ratolesti a vinnej révy nájdené v hrobe č. 10 s najbohatšími prídavkami na pohrebisku, reprezentujúce hornoitalské výrobky pravdepodobne z 2. tretiny 1. stor. po Kr. V zhode s uvedeným datovaním je aj výskyt spôn z 1. a 1. pol. 2. stor., najmä očkovitých spôn (typ Almgren 45, 48, 55 a 57), výrazne členených spôn (najmä typu Almgren 68), trúbkovitých spôn (typy Almgren 74-78), spôn Almgrenovej skupiny V (séria 8 a 9) i provinciálnych šarnierových spôn (typ Hofheim a doštičkovité kruhové spony).

Väčšina hrobov na základe importov a spôn, ale aj keramiky možno datovať do 1. stor. po Kr., pričom maximum hrobov možno položiť do jeho strednej tretiny. Do. 1. pol. 2. stor. patrí iba relatívne malý počet zachránených hrobov. Najstaršie hroby sa sústreďovali na vyvýšenine č. 3, najmladšie zasa na strednej vyvýšenine č. 2. Uvedená skutočnosť môže čiastočne súvisieť aj s tou okolnosťou, že na strednej najvyššej dune dochádzalo k najintenzívnejšiemu porušovaniu a zničeniu hrobov nachádzajúcich sa v strednej časti, teda pravdepodobne najstarších hrobov.

Mimoriadne významné je zastúpenie zbraní a bojovníckeho výstroja v hroboch. V Kostolnej pri Dunaji vysoko predstihuje všetky známe pohrebiská zo staršej doby rímskej nielen v polabsko-germánskej oblasti, ale v celom germánskom barbariku. Zbrane sa našli v 31 hroboch, čo predstavuje 46,9% hrobov, pritom v ďalších dvoch porušených hroboch sa vyskytli zvyšky kovania štítu a pravdepodobne zlomok meča. Berúc do úvahy skutočnosť, že mnohé hroby boli narušené alebo rozrušené orbou, musíme predpokladať, že niektoré zbrane, pôvodne uložené v hornej časti urny v zachránenom inventári hrobov dnes chýbajú. Máme teda čiastočne skreslený obraz o kvantite a azda i o kvalitatívnom zastúpení zbraní a výstroja v jednotlivých hroboch. Nepriamo to naznačuje časť skvostného kovania pošvy rímskeho gladia, na ktorom sú v technike prelamovania (opus interasile) zobrazení dvaja bojovníci: rímsky legionár a zajatý barbar. Možno predpokladať, že v Kostolnej pri Dunaji sa zbrane a súčasti bojovníckeho výstroja pôvodne nachádzali v polovici hrobov.

Ak u populácie pochovávanej na pohrebisku bola približne rovnaká mortalita oboch pohlaví, možno predpokladať, že v Kostolnej pri Dunaji mal zbrane, príp. bojovnícky výstroj na pohrebnej hranici každý príslušník mužského pohlavia, vrátene nedospelých chlapcov. Nálezy zbraní v troch evidentne detských hrobov (č. 1, 33, 56) tento predpoklad plne podporujú.

Výskyt zbraní na pohrebisku v Kostolnej pri Dunaji vysoko predstihuje všetky známe germánske pohrebiská z doby rímskej nielen kvantitatívne, ale aj kvalitou skladby výzbroje. Tak napr. kompletná bojovnícka výzbroj (meč, kopija, štít), považovaná všeobecne za znak príslušnosti pochovaného k vyššej sociálnej, ak nie priamo náčelníckej vrstve obyvateľstva sa nachádzala v 14 hroboch, čo predstavuje 21,2 % predpokladaných mužských hrobov. Meč sa vyskytol 15-krát, teda v 22,8 % všetkých hrobov (45,6 % mužských hrobov). Zvyšky štítu boli zastúpené v 31,8% hrobov (63,6 % mužských hrobov) a hroty kopije v 30,3 % hrobov (60,6 % mužských hrobov). Pre porovnanie možno uviesť, že na mužských pohrebiskách v polabsko-germánskej oblasti sa celkovo výskyt zbraní v hroboch pohybuje v rozmedzí 3,3-13,8 %, mečov 2,8 %-7,4 %, štítov 1,3-8,3 % a hrotov kopijí 1,3-9,6 %. Iba na niekoľkých zmiešaných, ale počtom neveľkých pohrebiskách sú tieto percentá o niečo vyššie. Ostrohy – atribút bojovníkov-jazdcov sa našli 7-krát (10,6 % hrobov, 21,2 % pochovaných mužov), z toho 6-krát v hroboch s kompletnou výzbrojou. Tieto údaje ešte viac vystúpia do popredia, ak sa porovnajú s údajmi zo známych veľkých germánskych pohrebísk napr. v Grossromstedt, kde v 582 hroboch meč vyskytol 32-krát, alebo v Putensen kde sa v 986 hroboch našlo iba 9 mečov. Meč bol nielen zbraňou značnej materiálnej hodnoty, ale mal pravdepodobne aj určitý symbolický význam ako odznak moci. Mohla ho nosiť iba najvyššia bojovnícka vrstva. Nie je akiste náhodné, že v jednoznačne najbohatšom hrobe č. 10 v Kostolnej pri Dunaji (5 bronzových nádob, 2 keramické importy) meč i ostrohy chýbajú. Podobne aj viaceré hroby obsahujúce iba chudobnú výzbroj sú relatívne bohaté na iný inventár. Majetkovo významné postavenie pochovaného nemuselo teda znamenať aj príslušnosť k sociálne najvyššie stojacej vrstve, i keď je pravidlom, že kompletnou výzbrojou vybavené hroby v Kostolnej pri Dunaji sa vyznačujú aj bohatstvom iného inventára, najmä importovaných bronzových nádob.

Zo skutočnosti, že frekvencia hrobových prídavkov a to nielen čo sa týka kvantity, ale aj kvality (importy, zbrane) v rámci juhozápadoslovenského germánskeho mikroregiónu na severnom okraji Podunajskej nížiny výrazne predstihuje dve susedné a časove súbežné pohrebiská v Abraháme a v Sládkovičove, možno vyvodiť záver o výnimočnom postavení pohrebiska v Kostolnej pri Dunaji. Na základe východiskovej spätosti a nadväznosti najstarších súborov z tohto pohrebiska s nálezmi z počiatku 1. stor. po Kr. z českého Polabia možno uvažovať o príchode vysťahovalcov z českej oblasti na juhozápadné Slovensko.

Konfrontácia tejto skutočnosti s historickými správami, najmä informáciou Tacita (Annales II, 63, 6) o páde Marobudovej a Katvaldovej moci, presídlení ich ozbrojených družín a existencii “kráľovstva” Vanniovho (“regnum Vannianum”) na ľavom brehu Dunaja medzi riekami Marus (Morava) a Cusus (Váh?) v 2. štvrtine 1. stor. po Kr., dovoľuje vysloviť názor o centrálnom postavení uvedeného mikroregiónu, a v rámci neho zasa o kľúčovej pozícii pohrebiska v Kostolnej pri Dunaji v celom Vanniovom “kráľovstve” v 2. tretine 1. stor. po Kr.

Titus Kolník (SNM)

Literatúra:

Kolník, T.: Römerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei. Bratislava 1980, 91-162, Taf. LXX-CXXI.

Kolník, T.: Anfänge der germanischen Besiedlung in der Südwestslowakei und das Regnum Vannianum. In: Symposium Ausklang der Latène-Zivilisation und Anfänge der germanischen Besiedlung im mittleren Donaugebiet. Bratislava 1977, 143-171.