Siehe diesen Text auf
Geografický pojem Veľký Žitný ostrov označuje región južného Slovenska, ohraničený z juhu Dunajom a zo severu Malým Dunajom. Je to vlastne vnútrozemská delta Dunaja, ktorá vznikla rozvetvením jeho riečišťa po prietoku cez Malé Karpaty a siaha od Bratislavy po dnešné Komárno. Pred reguláciou dunajského toku bola celá oblasť pretkaná množstvom vedľajších dunajských ramien a meandrov, ktoré v závislosti od hydrologických podmienok často menili svoj tok. Územie bolo močaristé a osídlenie značne sťažovali opakujúce sa povodne. V súčasnosti, po rozsiahlom odvodnení, patrí Veľký Žitný ostrov k najúrodnejším na Slovensku, avšak ešte v 18. storočí sa sem obilie muselo dovážať. V 30. rokoch 20. storočia sa na stránkach hydrologickej literatúry rozvinula pozoruhodná diskusia o lokalizácii hlavného toku Dunaja v minulosti. Na základe istých zmienok u Ptolemaia ako aj niektorých starších stredovekých máp bol vyslovený názor, že hlavné koryto Dunaja sa v dobe rímskej nachádzalo v severnom ramene – v dnešnom Malom Dunaji – a až v stredoveku sa premiestnilo na juh, do súčasného riečišťa. Tento názor nezostal bez vplyvu ani na archeologické bádanie. Keďže hranica Rímskej ríše mala prebiehať pozdĺž hlavného toku Dunaja, zaujal predovšetkým F. Křížek názor, že aj Veľký Žitný ostrov a s ním časť južného Slovenska patrila v dobe rímskej k impériu, konkrétne k provincii Panónia. Nevadilo mu pritom, že línia pohraničných panónskych kastelov sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov južnejšie, pozdĺž pravého brehu hlavného Dunaja, resp. pravého brehu Mosonského ramena. S archeologickými prameňmi sa však argumentovalo málo, pretože Žitný ostrov patril vtedy k najslabšie prebádaným regiónom Slovenska. Až zverejnenie nálezov z kvádskeho pohrebiska v Dunajskej Strede a predovšetkým objav rozsiahleho germánskeho sídliska pri Veľkom Mederi dal definitívnu bodku za diskusiami o tom, či bol Žitný ostrov rímsky alebo germánsky v prospech druhej z oboch menovaných alternatív.
Sídlisko vo Veľkom
Mederi sa rozkladá na skupinke troch dún, ktoré sú navzájom oddelené zaniknutým
meandrom jedného z dunajských ramien. Na základe systematickej povrchovej prospekcie možno usudzovať,
že celková osídlená plocha dosiahla v dobe rímskej rozsah 6-8 hektárov (Meder_Bild_001 hier). Od rímskej hranice na hlavnom toku Dunaja je sídlisko vzdialené len 7 km vzdušnou
čiarou a najbližšími limitnými kastelmi sú Ad Statuas (dnes Ács-Vaspuszta) vo vzdialenosti
15 km a Arrabona (dnes Györ) vo vzdialenosti 16 km. Osada vznikla okolo polovice 2. storočia,
pravdepodobne ešte pred, alebo najneskôr počas markomanských vojen. Výrazný
rozmach zaznamenáva osídlenie až v nasledujúcom severovskom období (Meder_Bild_002 hier). Pozoruhodné je, že nálezisko sa nachádza tesne na okraji 7 kilometrov širokej
zóny pozdĺž severného brehu Dunaja, ktorú Germáni na základe mierových rokovaní
z markomanských vojen nesmeli osídľovať.
Neveľká vzdialenosť od rímskej
hranice a predovšetkým obchodných trhov v táborových osadách najbližších kastelov sa odrazila v početnom prísune rímskeho tovaru ku germánskym obyvateľom z Veľkého Medera. Rímsky import je doložený takmer vo všetkých kategóriách materiálnej
kultúry sídliska, počnúc šperkami (Meder_Bild_003 hier), cez mince, sklo, terru sigillatu až po bežnú rímsko-provinciálnu keramiku. Opakovaný výskyt osla medzi
zvieracími kosťami veľkomederského sídliska dokladá, že aj toto zviera mediteránneho
pôvodu si zrejme prostredníctvom obchodu našlo cestu na severný – "barbarský" – breh Dunaja. Na otázku, aký význam zohrával import v germánskom prostredí, najlepšie môže odpovedať dovážaná rímska keramika. Jej
počet a kvantitu možno pomerne jednoducho konfrontovať s množstvom domácich germánskych nádob. A práve v takomto svetle zaujíma Veľký Meder výnimočné postavenie, pretože prísun importovanej keramiky bol mimoriadne intenzívny.
Neobstojí pritom námietka, že za vysoký podiel importu v keramickom riade vďačili obyvatelia z Veľkého Mederu len blízkosti limesu. Veď aj sídlisková aglomerácia v Bratislave-Trnávke bola vzdialená len 7-8 kilometrov od dunajskej hranice a dovoz hrnčiarskych výrobkov tu dosiahol len polovičné hodnoty. Napríklad v 2. storočí zaujímal podiel keramického importu v Trnávke 12% všetkého keramického riadu a vo Veľkom Mederi to bolo až takmer 20 %. V severovskom období vystúpil podiel importu vo Veľkom Mederi až na 25% a v Trnávke naopak mierne poklesol na 9 %. 
Na dodávkach panónskej keramiky do germánskej
osady na Žitnom ostrove sa významnou mierou podieľali obchodnícke kruhy usadené pri najbližšom pohraničnom kasteli Ad Statuas na južnom, dnes maďarskom
brehu Dunaja. Svedčia o tom takmer identické fragmenty sivých panónskych kolkovaných nádob z rímskeho tábora na jednej strane a z germánskej osady na strane druhej (Meder_Bild_004 hier). 
Pozoruhodné sú aj celé sady rovnakých foriem nádob, ktoré sa objavili v nálezových súboroch zahĺbených chát (Meder_Bild_005 hier). Aj keď sa vo výplni chát vyskytli len v podobe rozlámaného odpadu, navodzujú dojem, akoby boli pôvodne určené pre ďalšiu
distribúciu. Nie bez zaujímavosti je aj bližší pohľad na zloženie keramického
importu. Germánski osadníci nekupovali celé spektrum hrnčiarskej produkcie
z Panónie, ale len vybrané druhy nádob. Predovšetkým to bol jemnejší stolový a picí riad zastúpený šálkami, pohármi, taniermi, misami a džbánmi. Hrnce, pokrievky a zásobnice používané v kuchyni sú na severnom brehu Dunaja menej časté. Obrazne povedané Germáni si
z rímskeho územia zaobstarávali najmä riad, ktorým sa honosili pri stolovaní, pri
hrncoch schovaných v kuchyni sa zaobišli aj s domácou produkciou.
Vo Veľkom Mederi sa našli importované predmety s puncom výnimočnosti, napríklad zlomok bronzovej plastiky mužskej postavy (pravdepodobne
Merkúr) (Meder_Bild_006 hier). Absolútnu prevahu však tvorí bežný tovar, ktorý bol vtedy dostupný najširším vrstvám miestnej spoločnosti.
Dovážané spektrum sa tak na prvý pohľad líši od luxusných rímskych výrobkov,
ktoré nachádzame v bohatých alebo kniežacích hroboch z doby rímskej a kde odberateľom bola barbarská nobilita. Aj keď na germánskom sídlisku nie sú
výnimočné drahšie sklenené nádoby, či terra sigillata. oveľa častejšie sa vyskytujú
bežné panónske keramické nádoby. Silná vlna importu tohto riadu vrcholí v severovskom období. Napriek svojej intenzite nezanechal prúd importovaného tovaru
vo Veľkom Mederi výraznejšie stopy v kultúrnom prejave, ktoré by viedli ku zmene spôsobu života a k jeho romanizácii v užšom slova zmysle. Rímsky vplyv tu dosiahol len úroveň dovezených produktov.
Spôsob života, aspoň z pohľadu ako sa prejavuje v archeologických prameňoch, zostal nezmenený. Stále sa pestovalo to isté tradičné
obilie, stále sa bývalo v tých istých tradičných hlinito-drevených stavbách, ktoré tu stáli v protiklade k vyspelej rímskej architektúre z druhej strany Dunaja. Celkom inak sa vplyv impéria v severovskom období prejavil v kruhoch germánskej nobility, ktorá si práve v tomto období začína stavať rezidencie v čisto rímskom štýle, ako to dokumentuje napr. stavba z Bratislavy-Dúbravky.
Vladimír Varsik
Literatúra:
Gabler, D et al.: The Roman Fort at Ács-Vaspuszta (Hungary) on the Danubian limes. BAR, Int. Ser. 531. Oxford 1989.
Varsik, V.: Veľký Meder und Bratislava-Trnávka: zwei germanische Siedlungen im Vorfeld des pannonischen Limes (Befunde und Chronologie: eine Übersicht). In: Stadt und Landschaft in der Antike. Anodos - Suppl. 3, Trnava 2003, 153-196.
Varsik, V.: Zur Entwicklung der quadischen Siedlung von Veľký Meder (SW-Slowakei). Študijné Zvesti Arch. Ústavu 36, 2004, 257-275.
Varsik, V.: Die kaiserzeitlichen Siedlungen im pannonischen Vorfeld (Slowakei) im Lichte des keramischen Importes. In: Proceedings of the 19th Congress of Roman Frontier Studies in Pécs Hungary 2003. Pécs im Druck.